História elektroterapie

Fungovanie každého živého organizmu je založené na existencii 2 druhov neustále prebiehajúcich procesov. Sú to procesy chemické a elektrické. Komplexná liečba by preto mala využívať prostriedky ovplyvňujúce aj jedny aj druhé procesy. Vedeli to už aj starí čínski lekári, keď chemické procesy ovplyvňovali liečivými bylinami a elektrické zase akupunktúrou.

Rozvoj biochémie na začiatku 20. storočia spôsobil, že pri liečbe pacientov boli extrakty liečivých rastlín postupne nahrádzané ich syntetickými náhradami.

Elektrické procesy v živých organizmoch našli tiež svoje využitie v medicíne, prevažne v oblasti diagnostiky (EKG, EEG, EMG a pod.). To, že znalosť elektrických dejov v organizme možno využiť aj na terapiu, dokázal už geniálny Nikola Tesla, ktorý experimentoval s liečivými vlastnosťami svojich oscilátorov. Tesla veril, že elektrina je najlepším liekom a pri správne zvolených frekvenciách má silné ozdravujúce a antibakteriálne účinky. Tieto frekvencie úspešne skúšal sám na sebe.